Závislosti

Ópium a morfium

Všeobecná charakteristika:

Ópium je omamný prostriedok získaný z nezrelých makovíc maku siateho vo forme sušenej šťavy. .Surové nespracované ópium obsahuje 10 - 15 % morfínu, ktorý je jeho hlavnou účinnou látkou, a menšie množstvá heroínu a kodeínu.Má vzhľad hnedej, tuhej látky výraznejšieho zápachu. Čisté morfium je biely prášok horkej chuti.

Slangové názvy:

morph, "M", Miss Emma, big O - ópium, big M - morfium

Chemické zloženie:

Morfín je prírodný alkaloid ópia

Pôvod:

Krajiny Stredného Východu - Ásám

Spôsoby užívania:

V minulosti bolo najväčšmi rozšírené fajčenie ópia. Vynašli ho v Ásáme a začiatkom 16. - 17. storočia sa rozšírilo do celej juhovýchodnej Ázie, najmä do Číny. Fajčiari vdychujú dym buď zo surového ópia, alebo z čandu - fermentovaného aromatického extraktu ópia, prípadne zo zmesi ópia a hašiša. Fajčiar nahrial v miske ópium a nad kahanom namotal na ihlu malú guľôčku, ktorú vložil do fajky, niekoľkými ťahmi ju vyfajčil. Pravdepodobne najstarším zaznamenaným spôsobom zneužívania ópia je pitie jeho roztokov.

Príznaky po použití:

Účinok ópia na ľudský organizmus je daný obsahom morfínu. Ak teda hovoríme o ópiu, zároveň hovoríme o morfíne. Človek, ktorý nemal kontakt s morfínom, po jeho podaní prestáva cítiť fyzickú bolesť a uľaví sa mu. Zvyčajne sa nedostaví eufória, skôr naopak, často sa objaví strach z útlmu a zhoršeného myslenia. Ďalšími dôsledkami sú búšenie srdca, potenie a tráviace ťažkosti. Euforizujúci efekt sa dostaví až po opakovaných dávkach, čo podporuje vznik závislosti. U morfinistov droga tlmí fyzické i psychické potreby a budí pocit plného uspokojenia. Účinok na CNS sa na začiatku závislosti manifestuje pocitmi šťastia, upokojenia, vyrovnanosti, sebavedomia a pracovnej agility morfinista akoby bol nabitý novátorskými nápadmi a realizačnou energiou, hoci ich skutočná hodnota nepresahuje ani jeho zvyčajnú tvorivú invenciu.

Vedľajšie účinky a riziká:

Morfinista vníma okolie akoby v hmle, od ostatného sveta ho oddeľuje chemická clona nevšímavosti - azda preto obľubuje tiché súkromie. Z psychickej stránky je pre abstinenčný syndróm typická úzkosť a úsilie zabezpečiť si drogu, niekedy až derílium. Morfinisti slzia, potia sa, intenzívne ich bolia svaly, kĺby a kosti. Ich stav sa zhoršuje, dostavujú sa bolesti brucha, stúpa teplota a krvný tlak, hrozí mozgová porážka alebo srdcový infarkt. Prejavujú sa vodnatým výtokom z nosa, studeným potom, zrýchlenou frekvenciou srdca, zvýšením krvného tlaku, husou kožou, rožírenými zrenicami, trasom celého tela až kŕčmi, nekontrolovateľným zívaním a pocitom na zvracanie.

Závislosť:

Závislosť na morfíne a iných opiátoch sa nazýva morfinizmus. Pri rozvinutej závislosti nastáva zníženie fyzickej výkonnosti, zvýšená únava, poruchy pamäte, egocentrizmus, záchvaty úzkosti, paranoidné stavy. Droga sa stáva jediným zmyslom života, hodným akéhokoľvek angažovania. Z telesných príznakov je častá výrazná strata hmotnosti. Časté je predčasné ošedivenie vlasov, celkové zostarnutie.

Foto:

prírodný zdroj - nezrelé makovice	chemický vzorec morfínu
ópium sa získava z makovíc	intoxikácia ópiom

Stručné ópiové dejiny:

...
...V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Medzi prvými mu holdovali konzumenti z indického Ásámu. Odtiaľto sa začiatkom 16.-17. storočia rozšírilo do celej juhovýchodnej Ázie, najmä do Číny. Do Európy si našlo ópium cestu v období renesancie.
Pri fajčení sa vdychuje dym priamo zo surového ópia alebo z čandu, prípadne zo zmesi ópia a hašiša alebo tabaku. Fajčiar nahreje drogu v miske nad kahanom, pomocou ihly z nej vytvaruje malú guľôčku, ktorú vloží do fajky a niekoľkými ťahmi ju vyfajčí. Vzápätí celý obrad zopakuje. Dym sa v pľúcach zadržiava čo najdlhšie, podobne ako pri fajčení marihuany. Priemerný fajčiar v minulosti vyfajčil denne 20-50 fajok, niektorí rekordéri boli schopní za tento čas „stiahnuť“ až 200 fajok (zrejme nerobili nič iné, iba ležali a fajčili). Dnes sa v Malej Ázii predáva ópium často vo forme tabliet. Zvyčajne sa ešte kombinuje s afrodiziakami alebo inými drogami.
Novú formu užívania ópia nepriamo ponúkol konzumentom nemecký lekár, prírodovedec a filozof Paracelsus (1493 – 1541). Pri svojich experimentoch sa mu podarilo rozpustiť základnú surovinu v alkohole, vďaka čomu vznikol prvý polosyntetický preparát pod názvom „laudanum“. Niektorí ľudia sa ním stali doslova posadnutí, dokázali vypiť priam neuveriteľné dávky takto pripravenej drogy. Žiarivým odstrašujúcim príkladom bol anglický spisovateľ Thomas De Quincey, ktorý sa dostal do takého štádia závislosti od laudana, že ho pil z vínového pohára. Jeho denná dávka presahovala 320 grains. Túto mieru nemá zmysel preratúvať na naše pomery, pre porovnanie však uvádzam, že priemerný čínsky fajčiar v tom čase vyfajčil denne 20 grains. Pritom tekutá forma ópia sa vstrebáva účinnejšie, keďže sa neznehodnocuje horením.
Ďalším míľnikom v dejinách ópia bol výsledok bádania a pokusov nemeckého lekárnika Wilhelma Sertürnera. Začiatkom 19. storočia sa mu podarilo izolovať zo zahustenej šťavy makovíc novú látku. Pre jej účinky ju nazval po gréckom bohovi snov Morfeovi – morfium. Tento rastlinný alkaloid, dnes nazývaný morfín, sa stal trvalou súčasťou celého radu významných liečiv. Bolo však len otázkou času, kedy popri úžitku z novozískaného medikamentu dôjde aj k jeho zneužívaniu. Nové obzory v rámci uľahčenia aplikácie drogy zažiarili v roku 1853. V tom čase lyonský ortopéd Charles Pravaz predstavil verejnosti svoj nový zlepšovák – injekčnú ihlu a striekačku. Morfínuchtiví narkomani sa zlepšováka okamžite zmocnili. V porovnaní so zastaralými metódami sa podkožne aplikovaná droga zbavila niektorých nepríjemných sprievodných znakov. Konzument necítil jej horkú chuť a nepodliehal ani žalúdočnej nevoľnosti či ďalším ťažkostiam.
Keďže vlastná chemická príprava morfínu bola technologicky náročným a drahým procesom, čomu zodpovedali aj ceny, nová droga spôsobila rozruch najmä v mondénnej spoločnosti. Púzdra na cigarety nahradili injekčné súpravy, ktoré honosnosťou odrážali postavenie svojho vlastníka. Vhodným darčekom tohto druhu pre milenku alebo priateľa sa stali zlaté, bohato gravírované umelecké skvosty či krištáľové dózy na morfín. Krásnu súpravu vlastnil aj Sherlock Holmes v najnovšom britskom televíznom seriáli, kde detektíva vykreslili ako celkom slušného mofinistu. Zložitejšie prípady by bez svojej drogy pravdepodobne vôbec nevyriešil. Spolu s morfínovou hystériou sa však na povrch začínajú vynárať takisto prvé prípady predávkovania touto drogou.
Svoj podiel na výrobe rôznych ópiových preparátov má aj naše malé Slovensko. V Hlohovci v roku 1941 vznikol farmaceutický podnik Slovenské alkaloidy, účelová spoločnosť známa pod názvom Morfínka.

úryvok z knihy: "Drogový breviár"

...

späť